moje keci

Zamestnali ma 2 témy...

7. července 2010 v 17:25 | KriS.
Niekedy som plodnejšia, čo sa týka fotenia a písania článkov prípadne filozofovania. Dnes sa mi podarilo tvoriť vo všetkých 3skupinách, alebo si to aspoň myslím. Bolo by trocha zdĺhavé blogovať o všetkom, tak ostanem iba pri 2hlavných myšlienkach. Podotýkam, vždy píšem o témach ktoré sa ma týkajú, alebo ma aspoň nejakým spôsobom ovplyvňujú, či už pozitívne alebo negatívne.

Prvá vec. Mám priateľa. Z dediny. A už dlhší čas mám v obľube ľudí práve z dedinského prostredia (neviem prečo). Musela by som byť slepá, hluchá, nemá a sprostá, aby som si nevšimla rozdiely medzi ľuďmi ktorý vyrastali v odlišnom prostredí. V Bratislave začína byť vďaka bohu rušno a je tu čoraz viac prisťahovalcov. Je to fajn, lebo domáci začali byť otvorenejší novým veciam, milší a pozitívnejšie naladení (aspoň tí, ktorí sa stýkajú s cudzincami). Na druhej strane, kde je veľa ľudí je aj veľa problémov. Svet je plný podvodníkov a tĺkov, ktorí využijú ľudskú milosť a dobrotu vo vlastný prospech, na škodu toho druhého. Vytvorila sa tu v každom istá neistota a nedôverčivosť voči iným, čo mi v poslednej dobe dosť prekáža. Túto vec som spozorovala aj na sebe. Dávnejšie som bola v každej srande, ale teraz budem radšej opatrná, nechcem znovu spadnúť na hubu. Z toho vyplýva, že o pár rokov bude manželstvo z prvej veľkej lásky iba pojem v slovníku. Alebo nie? Možno bude zopár výnimiek, ale toto vôbec nie je téma ktorú som chcela načať, síce sa mi o nej píše veľmi dobre.
***
Problém nastal, keď ku mne prišiel na pár dní spať veľmi dobrý kamarát. Na jednej ruke by som dokázala spočítať mne blízkych priateľov, pre ktorých by som dala ruku do ohňa a on je jedným z nich. Je to chalan z Budapešti a keďže bývam v centre mesta ponúkla som sa mu, nech tu spí do kedy len chce. Môj Adamko sa potom zľakol, nevolal mi, ožieral sa v krčme a keď sme sa stretli bol absolútne vynerváčený, že prečo u mňa spal chalan. Vysvitlo, že neverí v priateľstvách medzi ženami a mužmi. Popri tom viem, že sám má zopár dobrých kamarátiek. Človek z dediny je v každom prípade staromódny z tohto hľadiska. To je príliš oldschool, treba by s tým prestať. Keby som ho chcela podviesť, tak to spravím hocikedy a nemusela by som čakať na kamaráta z Budapešti, nie? A bolo by vcelku sprosté, keby som sa o to pokúsila práve s ním. To by absolútne pokazilo náš vzťah (vlastne aj ten druhý). Treba sa vedieť ovládať. Sebakontrola, priateľstvo a dôvera by tu mala byť samozrejmá. V opačnom prípade je akýkoľvek pokus o priateľstvo medzi ženou a mužom zbytočný.

Druhá vec. Poznám zopár dievčat, ktoré vyrastali iba s matkami. Neviem ako načať celý tento môj myšlienkový pochod, lebo nemá zatiaľ začiatok. No... Sú o riadny krok vopred čo sa týka sexuálnych skúseností. A teraz hovorím o tom čo viem - čisté fakty. Viem, že ženy majú v sebe o dávku viac sexuality a čojaviemčoho, neviem tomu vymyslieť názov, ako muži, avšak z dievčat ktoré vyrastali iba s matkou
vyžaruje ´chcem ťa hneď tu a teraz´ o dosť intenzívnejšie ako z dievčat ktoré vyrastali s oboma rodičmi, prípadne iba s otcom. Sú lepšie milenky, sebaistejšie a vedia ako na to. Keď by sme porovnali výchovu v kompletnej rodine s nekompletnou, sexuálna výchova sa podľa mňa nelíši. Ešte stále to je (aj v 21.storočí) do istej miery tabu téma. Nemala by byť. Týmto nechcem naznačiť, že závidím kamarátkam ktoré nemajú otca, len som si tento fakt všimla a rada by som nejakým spôsobom zistila názor viacerých ľudí, tak preto zverejňujem tento článok. Určite je vzťah 2žien v jednej domácnosti silnejší a úprimnejší, keď tam nie je muž, ale nemalo by to mať vplyv na budúci sexuálny život dievčaťa , či áno? Vidia v matke niekoho kto má rád sex a snažia sa jej napredovať? Preto sú sebaistejšie, lebo vidia, že to ide aj bez muža? Nie, nefunguje to bez muža. Potom si zvyčajne nájdu partnerov, ktorý im buď trochu nahradí otcovskú ruku, alebo je skôr kamarát, ako láska. Poprípade sa podobá skôr na ženu ako na muža... Škoda, že nedokážem čítať ľudské myšlienky... Zaujímalo by ma prečo si myslím to čo si myslím, ale je to iste opodstatnené... Len keby som vedela prečo. (?)


Reakcie na 2.vec si môžete prečítať TU

Keď ste si prečítali článok a vytvorili ste si názor, bola by som rada, keby ste sa oň so mnou podelili :)

Chitila som ten nôž..! (podľa skutočnej udalosti)

14. června 2010 v 20:36 | KriS.
Novinka! Nepôjdem na prijímačky na Lekársku Fakultu UK. PO*EBTE SA! Chytila som do rúk ten veľký nôž a odsekla od seba minulosť. Začala sa prítomnosť, ktorej semienko rozkvitne v krásnu budúcnosť. Všetko čo bolo, trebalo hodiť za seba, ak sa chcem niekam pohnúť. A chcem! Fuckerz!

Na prázdniny už nemám voľné dni. Čakajú ma hory, veľkomestá, more, festivaly... Nebude čas vylihovať a nudiť sa. Momentálne pracujem na viacerých miestach, aby som si to všetko mohla dovoliť, ale v tento piatok už končím. Potom si kúpim vysnívanú zrkadlovku a celé leto budem fotiť a cestovať.

Som blázon! Snívam! Krása!

Bon voyage!





Oprava: S robotou končím až o týždeň ;) +money :-P

27.03.2010

27. března 2010 v 17:28 | KriS.
Dnes to bolo také krásne... Bola som v meste skoro celý deň. Stále sa tam niečo deje (koncerty, akcie, maratón) ale dnes to bolo niečo WOOOW. Asi 2hodiny som len sedela na múriku a nič som nerobila. Asi každú pol hodinu sa pri mne niekto zastavil a chcel sa porozprávať =D. Možno to bolo len kvôli psovi... Mám super náladu a keď sa k tomu pridalo to pekné svetlo a vôňa fialiek... Mesto zamorili fialky... Srším optimizmom...
To sa nedá opísať :-/
WOW

www.in-my-head.blog.cz

Naša povinná hymna

10. března 2010 v 23:42 | KriS.
Ľudia, vy ste ***! To čo malo znamenať?! Chceme tu mať zákon, ktorý nám núti vlastenectvo? A za jeho nedodržanie sú sankcie? WOW! Kam sme to až klesli! Nemilo ma prekvapilo, ako nás bolo na proteste málo. Iba tá hrstka ľudí si uvedomuje, že takéto zákony v demokratickom štáte 21.storočia nemajú čo hľadať? Bohužiaľ nie. Väčšina s tým nesúhlasí, ale nedá to najavo. Iba sa ticho prizerá a čaká na to čo spravia ostatní. V tomto prípade neplatí ´urob si sám´. Každý musí otvoriť ústa sám za seba,veď hlas ľudí tu počuť iba vtedy ak veľa hrdiel kričí naraz to isté. V opačnom prípade to nemá zmysel. Nie naši papaláši tvoria tento štát (aj keď si to oni myslia), oni ho len reprezentujú. Nie som proti takýmto veciam ako je hymna, ale keď mi to niekto bude nútiť, tak ju s istotou budem z celej duše nenávidieť a budem sa za ňu hanbiť.
Prečo každý len niečo chce a nič preto nerobí? To nie je správne. Treba konať. Nech sa jedná o čokoľvek. Netreba sa v dnešnom svete spoliehať na ostatných a treba si veci vybaviť bez pomoci iných. To je najistejšia cesta k cieľu. Aj keby náhodou nevyšla, nech vás hreje pocit, že ste pre svoje dobro spravili maximum. Nemám pravdu?

Riešte veci a milujte sa. Svetový mier!

Janko Matúška: Nad Tatrou sa blízka

Nad Tatrou sa blyska,
hromy divo biju -
zastavme ich bratia,
ved sa oni stratia -
Slovaci oziju.

To Slovensko nase
posial tvrdo spalo -
ale blesky hromu
vzbudzuju ho k tomu,
aby sa prebralo.

Uz Slovensko vstava,
puta si strhava,
hej, rodina mila -
hodina odbila,
zije matka slava!

Este jedle rastu
na krivanskej strane.
Kto jak Slovak citi,
nech sa sable chyti
a medzi nas stane.

prechodná, krátkodobá a chronická ...

7. února 2010 v 18:45 | KriS.
[click] - prečítala som si ten článok o nespavosti a poruchách spánku po tom čo som túto noc spala možno 5 hodín a ráno som bola ako zbitý pes. 5 hodín spánku mi zvyčajne stačí a som potom veľmi (naozaj že veľmi) aktívna celý deň (aj keď možno len z vyčerpanosti), ale niekedy mám pocit že je to horšie ako nejaká choroba ktorá by ma žrala z vnútra. Blbé myšlienky ktoré sa mi znovu a znovu vracajú... Tvoria sa mi z toho potom kyslé sliny v ústach a som len zbytočne vystresovaná. Keby tých 5hodín bolo aspoň kľudných (ako sa píše kľudných? Píšem každý článok vo worde aby som tam mala zredukované chyby na minimum a ani tak mi to nepomáha?!) a ničím nerušených! Ale nie! Musia sa mi tu srať staré veci hodné ničoho iného než: zabudnutia. A už som si absolútne navykla na kávu (aj keď ju neznášam, veď to má hnusnú chuť a miniem takto za týždeň kilo cukru) a cigarety. Modré Camel, to je moje! A pchám do seba každú chvíľu všelijaké lieky na rôzne blbosti, lebo som často chorá... Potom ožieračka 3x za týždeň a hlavu mi ide roztrhnúť. Našťastie sa to neodzrkadľuje na mojich výkonoch v škole. Len už neviem čo mám robiť keď chcem spať a neviem!!! Po 2-3 poldecákoch sa síce spí fajn, ale alkoholik ešte nie som. A teplé mlieko piť odmietam... FUJ! Začnem pravidelne húliť:D to pomáha.. :D Aj keď som z toho v poslednom skôr naspeedovaná a každému sa kafrem do všetkého možného. Ale potom ma to utlmí... Už len zavrieť ťažké viečka a ZZZ...

Teraz by som bola zvedavá ako si ma predstavujete.

Ako mladá krava ktorá pije, húli, fajčí a bez rannej kávičky sa nepohne z domu. Tak.

2.november 2009 ´Just dance, gonna be okay, d-d-d-dance´

2. listopadu 2009 v 21:25 | KriS.
Hi ľudia
Chcela by som sa teraz hneď ísť niekde super zabaviť. Je tu nuda. Počas tých 4 dní prázdnin sa toho udialo veľa, ale ani zďaleka nie dosť. Už sa neviem dočkať ďalšieho piatka a soboty kedy sa môže ísť znovu tancovať. Fakt to bola jediná vec ktorá mi do života chýbala. Tanec. Keď som chodila do Karlovky na platené hodiny, bolo to nanič, akurát som mala nonstop svalovicu. Ešte neprešla prvá a už som dostala druhú pálku. A nebolo to o ničom inom, iba niekoho opakovať. Jasne že som si to užila, veď tam boli super baby, ale chýbala mi uvoľnenosť v pohybe. Ako... No... Keď už niekto vie tancovať, tak choreografie Britney zvládne ľavou zadnou, ale to nebol môj prípad. Ale teraz!! Práve prežívam to čo som mala odkedy som plnoletá. A ja krava som si to uvedomila až teraz?? Prečítala som si jeden článok s názvom ,,Diskotékové "cicušky" - najľahšia mužská korisť" a absolútne súhlasím so všetkým, len by som podotkla, že nie 100% babeniek tam ide na lov. Je to ok, keď hej, ale netreba hádzať každého do jedného vreca. Idem tam, zatancujem si s niekým, kto sa mi páči, vypijeme si, pusa sem pusa tam a ide sa domov. Každý svojím smerom. Je to dobrý spôsob ako umŕtviť pocit ´ nikto ma nemá rád´ (vydrží to cca akurát týždeň...dva). Na svete je toľko pekných ľudí...

14 v 1

18. října 2009 v 17:11 | KriS.
upadá trochu do depresie. je nedočkavá. chce vrátiť čas o niekoľko dní aby napravila zbabrané. ignorovaná. chce sa byviť. nemá čas na nič. má veľké plány do bodúcna. realizuje. chce myť iné myšlienky ako tie ktoré ju znevóznujú. prečo práve on? nevybavila nič, čo mala. v kútiku duše ešte stále dúfa. ehm. je ticho.

Sklamanie v podobe hnevu nič nevyrieši

10. října 2009 v 18:08 | KriS.
Akurát si varím špagety, ale aspoň začnem. Je to trochu blbé, že blog používam väčšinou na ,,ventiláciu" svojich myšlienok a pocitov a že to tu čítajú aj ľudia s ktorými by som si prakticky mohla pohovoriť. Moja vec, no. Minulé leto som si našla niekoho (áno, chalana) a skončilo sa to pred týždňom. Vcelku nepríjemné... Možno to ku koncu bol iba zvyk. Neviem. Jediná vec, ktorá ma veľakrát zaskočila bola jedna otázka. ,,Má TOTO vôbec zmysel?" Áno, malo, po vyslovenie tejto vety. Mám taký pocit, že keď mi túto vec ešte raz niekto povie, tak moja odpoveď bude jasná a veľmi stručná. ,,Nie, nemá. Je to iba zbytočná strata času, ako celý tvoj život a preto sa choď obesiť." Druhá vec, ktorú nabudúce budem praktizovať: Keď
mi už raz prebehne hlavou myšlienka ,,OMG, mám to ukončiť? Fakt ma serie..." tak to naozaj spravím. Nenechám sa prekvapiť.
Otázka ,,Bola si ty vôbec niekedy zamilovaná?!" (s pohľadom prezrádzajúcim: hovno ty vieš o živote, netrep! [lebo ty toho vieš viac ..:D]) hmm... To je to čo môjmu kuraciemu mozočku dalo najviac zabrať. To som fakt bola taká nymfomanka, že som vydržala s jedným človekom takú dlhú dobu?? Nie, nemyslím...
Vlastne ani neviem, čo týmto článkom chcem dosiahnuť. Fakt to netuším, ale sú tu možnosti: a) chcem sa vyzúriť, aby som nemusela byť smutná aspoň kým som sama doma (to sa mi určite nepodarí, lebo tieto stavy nepretrvávajú dlho..)
b) chcem uraziť a znemožniť aby som sa cítila ako víťaz (aj keď súťaživosť tu nemá čo robiť)
c) jednoducho píšem čo mám na jazyku a nezaujíma ma, že čitatelia blog.cz majú možnosť využiť
RRS (ako aj osoba ktorá je v danom článku označovaná ako predmet)
d) alternatíva ,,d" asi neexistuje, ale keby ma napadla, tak ju pridám
Som ja OK? Asi nie. Chcem vidieť budúcnosť, či existuje muž, ktorý nezapadá do šablóny: mozog v gatiach, ´bojím sa vzťahu´ a ´ten čo nenašiel ešte ani seba samého´.
Je to vôbec normálne, keď chcem udržať aspoň obyčajné priateľstvo?? Možno to chcem iba ja, ale nebudem si to myslieť, kým to nezistím.
Napriek toľkým otáznikom od nikoho neočakávam nijakú zmyslenú odpoveď na nič čo som spomenula v článku, netreba sa týmto obťažovať.
1.Výkend bez chlapa a nie je to až také zlé. Ani ten minulý nebol. Po rozlúčke padli posledné 2slzy a toť vsjo. Treba chodiť s otvorenými očami a s úsmevom na perách. Príde ďalší... Budem chvíľu hľadať podobnosti a rozdiely, ale to prejde, veď na zemi neexistujú 2rovnaký ľudia.

Našla som ,,d"čko: možno to vidím ako spôsob zvýrazniť sa ešte raz v duchu nádeje, že sem príde (?)

7.október´09

7. října 2009 v 17:18 | KriS.
4 dňové Kávenky chutia najlepšie. Bez pochýb. Za mesiac sa tu ustálilo zopár vecí, ale nechce sa mi o tom písať. Mám pocit, že takto sa začína školský rok u každého. Možno. Prežívam to celé ako nejaký pozorovateľ, aj keď som jednou Z NICH. Pre istotu s veľkou dávkou sebavedomia, túžbou vyhrať a egoizmom. Za všetku prácu som teraz dostala veľa koláčov a zákuskov tak sa mám z čoho tešiť. Možno by som mala byť smutná a znechutená žiť z toho čo sa tu deje, ale keď ma niekto ponúkne čokoládou na autobusovej zástavke a usmeje sa od ucha k uchu, ako by som mohla?! Aj maličkosti potešia a spravia deň krásnym. Aspoň mne.
Začnem sa učiť fínsky. Ale vážne! Od najbližšieho semestra začnem, lebo tento rok som si chcela nechať čas dokončenie strednej.
Budem rada ak ostanem v pohode najbližší mesiac. Alebo 2. Potom už mi bude všetko jedno. Šup-sem šup-tam nám už je to fuk!

19.jún.09

19. června 2009 v 19:05 | KriS.
Ani neviem kde by som mala začať, keď som tu toľko nič nepripísala. Asi dneškom. Bola som sa kúpať, pohádala som sa doma s mamkou, ale napriek sa mi to zdal pekne strávený deň. Včera som sa vydala na nákupy a ešte stále som z toho šokovaná, že som si dnes obliekla šaty... Som nohavicový typ... Už som zabudla blogovať:-P

to čo vždy...a vždy ma to neprestalo trápiť

9. května 2009 v 23:28 | KriS.
Zopár vecí v mojom živote sa veľmi zmenilo, vyjasnila som si niekoľko doteraz nevyjasnených situácií. Je to veľmi napiču, keď nikto nevie o čo ide a nikto mi nevie pomôcť. A aj keď vie, tak nechce... Som príliš veľký optimista, ale sklamala som sa v ľuďoch, ktorých ani nepoznám. Jednoducho to tak je. Nikoho nikdy neodsudzujem vopred, ale keď mi niekto nedá šancu... Chcela som si pred sekundou založiť nový blog a napísať tam iba jeden článok, ale tam by to bolo všetko jasne napísané. Bez cenzúry, bez toho aby som každú svoju vetu dôkladne premyslela. Vždy sa bojím toho, že môj blog čítajú ľudia, ktorý by nemuseli. Jasne, že chcem aby o mojej stránke vedeli, ale z odstupom času zistím, že je lepšie byť v utajení. Takto nemám absolútne žiadne súkromie. Ani doma, ani v škole, ani na vlastnej stránke si nemôžem povedať to čo chcem, lebo by som s tým hneď niekomu ublížila. To nechcem. Vždy sa všetko snažím vyriešiť a nie pred tým utekať, alebo to hneď vzdať. Som bojovník, nie posero. Momentálne nemám priestor na zrealizovanie sa. Neviem riešiť. Musím počkať. Z horúcou hlavou nie je dobré riešiť, ale bolo by to lepšie. Vždy je čas, keď sa cítim skvele a potom mi to nejaký **** po****! A ja to neviem riešiť, lebo ten bodrel nie je v mojej hlave. Iba ma to zmetie a neviem čo ďalej. Budem čakať a keď ma prejde chuť, tak sa na to celé vyseriem. Celý víkend by som mohla tráviť s kamarátkami, ale ja som si vybrala fajn prechádzky so psom v lese. Je to veľmi uvoľňujúce, keď cítim že na mňa nik nestriehne. Tam som iba ja a pes. Ticho, Dunaj, les, moje myšlienky... Dosť bolo obkecávačiek! Neznášam kolektív, v ktorom som. Myslím teraz na triedu a vlastne celú maďarskú školu. Ja tam nepatrím. Donedávna som si myslela, že je to iba čistý výplod mojej fantázie, ale nie je. Som stále v depkách, bojím sa tam ráno ísť, lebo viem že je to miesto plné mne nesympatických ľudí, ktorých som si bohužiaľ za tých zopár rokov tak pripustila k sebe, že už sa cítim pred nimi ako nahá. Ako keby som nemala žiadne tajomstvo. Vedia o mne všetko... A stále sa pozerajú. Neznášam tie prihlúple výrazy, ktoré čakajú kým niečo poviem, lebo samé nie sú schopné sa zabaviť. Ako malé deti, ktoré potrebujú mamu ku všetkému. Ja ju nepotrebujem, tak prečo si myslia, že im ju nahradím? Majú už 18 a sú to naozaj dementi. Naneštastie je naša škola ako nejaké odveci centrum pre Maďarov a cítim sa dosť odtrhnutá od zvyšku sveta. Nepoznám okrem nich nikoho. Neviem komu sa mám posťažovať. Vlastne sa nechcem sťažovať, len chcem aby ma niekto ľutoval a povedal mi niečo pozitívne. Práve preto vyhľadávam často spoločnosť cudzích ľudí. Nikdy mi nehovoria o svojich trápeniach, iba sa smejeme a užívame si voľné chvíle. V tomto mi moc pomáha pes. Idem po vonku a 2 hodiny sa môžem rozprávať s cudzím starým chlapom o psoch. alebo o hocičom. Potom idem na kofolu a znovu sa niekto spýta na hava. A je to. Konverzácia nadviazaná. (Vysvitlo že jeden čašník v neďalekej fajn krčmičke je tiež Andy :-D). Po mnohých takýchto stretnutiach mi ale aj tak chýba niekto koho poznám... A vtedy neviem čo so sebou... Hlavne keď som sama a jediný komu to môžem povedať je buď niekto na MSN alebo to hodím na blog, ale mám z toho strach. Nechcem počuť na svoje články nijaké odozvy od ľudí ktorých poznám. Je mi to nepríjemné. Ak si chce niekto niečo ujasniť, rada si pokecám.
Toto je moje, ak sa niekomu nepáči, nech si nečíta, ale nech sa na mňa kvôli tomuto nikto nehnevá.

7.máj. ´07

7. května 2009 v 13:48 | KriS.
Nie že by sa mi chcelo, ale pripadá mi to trochu trápne nezaujímať sa o blog, tak sem niečo predsa hodím. Pozriem sa najprv čo bolo v poslednom článku. Už si spomínam. Minulý víkend bol tiež podobný, ale zato bohatší o zážitky (bol tu kamarát z BP ^^). Včera sme zdobili triedu maturantom a dnes mali rozlúčku. Ešte nikdy som v škole nebola do pol siedmej. Včera áno, ale stálo to zato. Zopár ľudí v našej triede má naozaj šikovné ruky, ale niekto má naopak obe ľavé. Celá výzdoba dopadla lepšie ako sme očakávali. Téma bola džungľa, ale pripomínalo to tému až niekedy po piatej (a to sme na tom pracovali od rána naplno!!!) Bolo super. Na niekom vidieť, že chce aby naša trieda držala v celku, ale VŽDY sa objaví niekto komu to vadí. Kašlať na to, na nijaký výlet sa nepôjde. Ani tento rok a ani na budúci (vtedy už ani nie je kedy...). Zistila som, že o rok mám maturity a tak som si predsa prezrela známky za tento polrok. No hrúza!!! A máme asi tak mesiac do konca. To ja chcem ísť na medicínu?! XDD Myslím že som dosť vtipná...











Krucinál fagot!

26. dubna 2009 v 18:55 | KriS.
Dnes bola posledná šanca využiť deň na oddych pekne na slniečku vonku s fajn náladou. Premrhané... Prichádzajú dni boja. V utorok bude odmäk a piatika, ale viac od týždňa neočakávam. Zbytočne. Človek by nemal nikdy nič očakávať, ajtak. Budúci víkend bude mať 3dni. Teším sa. A mala by som to využiť. Riadne. Asi to spravím. Prečo nie... Vždy to odkladám. Netrebalo by. Bude sranda. Nové tváre, žiadna nuda a vyvalovanie sa v posteli. Minulí týždeň keď som nemala pc mi dal veľa... Aspoň to tak cítim. Majte sa

pozrite sa sem

HI

20. dubna 2009 v 14:04 | KriS.
Momentálne nemám PC, ale všetko si to vynahradím keď ho budem mať. Majte sa fajn:-)

XXX

Psychiatria...

12. dubna 2009 v 22:14 | KriS.
Pred chvíľou som dorazila z výstavy Psychiatria. Som strašne zhrozená! To je naozaj pravda! Ten kto sa tam raz dostane neujde pred smrťou bez bolesti. Začnime tým, že psychiatria nemá žiadne možnosti ako zistiť či je človek naozaj duševne chorý. Neexistujú žiadne krvné testy, nič. Je to zopár minút strávených s lekárom, ktorý vám povie že máte nejakú chorobu. NIKTO sa z ordinácie psychiatria nedostane bez diagnózy. A ten kto už raz začne užívať tie omamné lieky, ktoré poškodzujú mozog, už NIKDY nebude taký ako predtým. Keď niečo trvalo poškodí mozog, ako to môže liečiť? Z toho celého vyplýva, že psychiatria nie lieči, ale zabíja. Človek nadopovaný liekmi potom uverí aj diablovi, že je chorý a potrebuje pomoc, aj keby ju nepotreboval. Potom sa prechádza na silnejšie lieky, pretože tie predošlé už nestačia a závislosť na nich silnie a všetko to hradí poisťovňa, takže je to fajn biznis. Neskôr sa z toho človek absolútne zblázni a zo zdravého človeka sa stane duševne chorý. Naivný človek psychiatrovi uverí, ale tam už niet pomoci. Vidno na správaní že to nie je tá istá osoba. Drogy menia osobnosť... Dnes som bola na dedine, kde žije jedna žena. Lienke som to už písala na blog... Bola veľmi pekná keď bola mladá, ale nikdy sa nevydala, lebo ju chlapi len využívali a mala z toho depresie, z ktorých by sa bola dostala nebyť jej brata, ktorého tiež poznám osobne. Zavolal na ňu psychiatrov a teraz 1-2x do roka zmizne tak na mesiac a vráti sa úplne vychudnutá a zničená. Viete kam chodí na ten čas? Presne tam... Elektro šoky, studená sprcha je budíček, jedlo len za odmenu a bitka za úsmev. Teraz má asi 60 a poväčšine behá po dedine nahá a vykrikuje, že tam už nikdy nechce... Elektriny sa bojí ako čert kríža a nevie si vymeniť ani žiarovku. Stala sa znej troska. A čoskoro ich bude v mojom okolí viac...

TU sú všetky videá, ktoré premietali na výstave. Moc smutné.

Moc sa mi páčilo, že celý projekt bol zameraný na zopár ľudí (ktorý odštartovali pátranie za pravdou) a jeden z nich bol Maďar, Viktor Győri. Nemecký psychiater mu nasadil liečbu elektrickými šokmi a to len preto, lebo tvrdil že rozpráva nezmysly a nevie hovoriť súvisle. Inteligencia týchto lekárov sa asi približuje k bode mrazu, keď si nevšimnú že ten druhý rozpráva inou rečou...

Reakcia na predošlí článok

12. dubna 2009 v 0:03 | KriS.
Vždy články píšem vo worde aby tam neboli chyby, ale tento nie. Po prečítaní toho predošlého mi prišlo až na vracanie zo samoty... Vždy si ich po sebe prečítam. Nechcem plakať... Musím zaspať, dobrú noc.

moje myslenie...chápete ma?

11. dubna 2009 v 23:54 | KriS.
Navonok sa tu nič nedeje, ale na to ste si už zvykli. V skutočnosti sa so mnou dejú veci iba v mojom vnútri. V poslednom čase som vcelku vyrovnaná. Mám také pekné pocity, že niekomu na mne záleží. Aj mne záleží a som z toho trochu pokojnejšia ako kedysi, aj keď to bolo rovnaké. Nič sa nikdy okolo nás nemení, iba mi sa meníme spolu s našimi myšlienkami. Robím iba čo ma baví, ako vždy, a svoje povinnosti. Škola mi ide vcelku fajn. Polepšila som sa, myslím, aj napriek tomu, že sa učím menej. Možno osud. Alebo niečo iné? Vždy sa nájde v mojom živote niekto s kým si píšem emaily a momentálne je téma Boh. Takýto ľudia mi potom utkvejú v pamäti a asi to bude na celý život. Ja neviem. Nechcem zabudnúť. Budem radšej ak každá moja myšlienka a sekunda života bude trvať dlhšie ako moja pamäť. Niečo mi tí ľudia dávajú aj keď je to len zopár písmenok. Sú to jeho pocity. Alebo jej. Neviem vôbec kto to je. Viete čo by mali vymyslieť? Nejaké miesto (napríklad krčmu), kde si ľudia posadali do malých uzavretých priestorov a rozprávali by sa bez toho, že by sa poznali, alebo čo i len videli. A ani by sa nechceli vidieť. Keď sa ľudia nevidia, všetko ide ľahšie a väčšou dávkou úprimnosti (alebo je to dané pudmi?) Vtedy nikoho nezaujíma, či niekoho raní. Ani mňa. Je zopár tém, o ktorých nerada rozprávam a jednou z nich je práve viera. Moja škaredá kritika však neodradila toho niekoho a snaží sa mi vysvetliť svoj uhol pohľadu na Boha, bez toho aby na mňa nanútil svoj názor. Aj na to treba talent. Väčšina ľudí by asi reagovala pohotovo a hneď by mi vysvetlili prečo by som mala myslieť ako oni. Ale ja nechcem, veď aj ja som niekto a viem si myslieť čo cítim, ak chápete čo s tým chcem povedať. Videla som 2 filmy, ktoré vrelo odporúčam a sú to P.S: I love you a Seven pounds. V živote som toľko neplakala nad filmami, ale je to úžasné. Je to určite vymyslené, ale tak pekne spravené, že tomu uverí každý. Dali by ste svoj život iným ľuďom? Určite nie doslovne, veď sme ľudia a každý v krajnej situácii myslí iba na seba. Iba tĺk si to neprizná. Ten kto také niečo spravil, už určite nie je medzi živými, ale iba on si zaslúži byť označený ako dobrý človek. My ostatný iba sme. Každy je. A sme si rovnaký. Neexistujú 2skupiny ľudí kde sa zaraďujú Napoleóni a červy. Každý je Napoleon, ale každý inak. Mal by to tak brať každý (ale nikdy nebude, lebo by potom neexistovala povýšeneckosť a čo by to bol za svet, keby ľudstvo malo uľahčené bytie...) Nie je nám super, keď denno denne riešime problémy? Čo by sme potom robili? Mne je krásne, ako vidíte, škoda že to prežívam sama. Vždy keď cítim, že niekoho potrebujem mať pri sebe, nikdy nie je. Keď mi je nanič, som sama, keď sa radujem som taktiež sama. Medzi tými výkyvmi som vždy obklopená ľuďmi, ale žeby nevedeli vycítiť kedy ich potrebujem? Nemyslím si. Iba mlčím keď niečo strašne chcem. Aj teraz bude neskoro, keď sa ma niekto ujme, lebo dovtedy sa dám do normálu. Už nebudem extra vyrovnaná a pripravená na všetko. Bude to len znovu niektoré ja. Je ich viac... Konkrétne je práve to, ktoré rado rozmýšľa všeobecne o všetkom a rieši si veci po svojom iba potichu. A je unavené. Zajtra ho čaká veľký deň, lebo ide oznámiť rodičom, že už týždeň máme psa. Budem sa báť, aj keď viem čo spravím. Chcela som dnes ísť opiecť si slaninku alebo špekáčiky niekam do lesíka, ale nevyšlo to. Nechcem aby sa mi to mäsko pokazilo :-/ Nasilu to jesť nebudem. Možno v pondelok, aj keď je sviatok, ale ja ho nebudem oslavovať. Pozdáva sa mi to trápne. Priala by som si aby som to tak nebrala sama a potom by sa mi slaninka nepokazila.

BTW blog.cz tu znovu poriešil zopár vecí. Páči sa mi to.

P.S. I love you

29.marec.09

29. března 2009 v 22:29 | KriS.
9 dní som nepridala skoro nič. Niekedy ma prejde blogovanie a niekedy ma celkom pohltí a vtedy nerobím nič iné iba čítam vaše psaníčko. Keby niekto chcel vedieť čo je tu nové, tak iba maličkosti. Denne chodím k lekárovi (takže vstávam skoro, ale to mi už prestáva vadiť, hoci kto vie aké to bude zajtra zobúdzanie sa o hodinu skôr) a ešte to pár dní potrvá, ale nie toto som chcela. Škola fajn, priatelia tiež... Nemá to chybu. Niekedy mám pocit, že by sa tu mohlo niečo udiať, aby dni neboli také jednotvárne, ale potom by mi to vadilo, že nie je pokoj. Včerajšia sobota bola jedna z naj za posledné týždne. Samé dobré správy, slniečko svietilo, kofola bola super a mesto konečne začína ožívať. 4.apríla idem do Galanty pre prcka ^^ juchúú!

Prepáč :-(

20. března 2009 v 22:02 | KriS.
Dnes som sa stretla s kamarátom, ale znovu sa nič nevyriešilo, len sme sa pohádali. Pritom ja mu nechcem zle, len musí pochopiť zopár vecí ktoré sú životom dané a basta. Zmeniť to nevie nikto, ani ja. Láska príde vždy keď ju najmenej čakáme a potrebujeme. Darmo chce, keď niekto iný nie (Hej tam hore!!). Ináč ma to dosť mrzí, nechcela som ho ani uraziť ani znechutiť, ale sme úprimný kamoši a čo na srdci to na jazyku. Je to jeden z mála ľudí ku ktorému sa tak môžem správať, lebo viem, že moju úprimnosť nebude chápať zle, aj keď je dosť kritická. I ´m soooo sorry about it =(
***
Chýba mi moje zlatinko =(
Bubuuuuu

vnútorný monológ #1

19. března 2009 v 23:03 | KriS.
Niekedy sa stane nejaká hlúposť (niekedy dosť vážna vec) a ja nad tým dovtedy rozmýšľam až kým to absolútne nenafúknem a potom som naštvaná/urazená/smutná takmer (!) bezdôvodne. Prečo mávam také stavy? Bola by som rada, keby mi 1-2 osoby vedeli čítať momentálne myšlienky aby ma potom dokázali ukľudniť (stačí aj objatie, budem skromná). Som ako psychopat. Aj keď všetko má svoje príčiny. Vždy si vravím že tuším, čo za tým celým stojí, ale ja to vlastne na 100% viem! Ale radšej váham, lebo inak by som musela s pravdou von a bojím sa reakcií ľudí. A potom sa to znovu ako tak napraví a ja si myslím že je to OK, ale nie je. Len to pôjde pekne do kolečka a po každé si budem myslieť to isté, ale neponaučím sa z predošlých prípadov, to mi naozaj nehrozí. Ja znovu myslím na to isté na čo som myslela sprosté 3týždne nazad?? Neverím tomu! Prečo neviem byť presvedčená o pravde, keď mi bola povedaná? Alebo ja sa už nechápem. Nestačí mi vysvetlenie? (Bolo to vôbec vysvetlenie?) Asi nie. Asi naozaj chcem aby mi každý všetko dokazoval, ale to je otravné. Viem však ale, že to takto chodí všade. Matika, fyzika, chémia a aj vzťahy...
 
 

Reklama