Duben 2010

Jak se vede??

18. dubna 2010 v 17:46 | KriS. |  o mňe
Neviem čo sem hodiť. Viem čo by som chcela napísať, no nenapíšem to. Nemám na to nervy znovu a znovu si premietať všetko čo sa za posledné mesiace stalo. Bolo toho dosť aj zlého aj dobrého. Najradšej by som sa na každého vykašlala a išla od nuly. Nikto by ma nekomandoval, nikto by mi nevravel aká som, nepokúšali by sa mi nahovoriť to čo nechcem, povinnosti by som mohla hodiť za hlavu a žila by som si konečne svojím životom na vlastnom malom ostrovčeku so svojím psom a oranžovou stoličkou. Ľudia sú tak zlý. Nechcem mať s vami nič spoločné. Škoda že nemám malý ostrov. Alebo planétu. Ako malý princ by som bola. A možno by som sebou zobrala aj líšku. Hej... To by som spravila, aj tak sa na mňa nalepila prezývka Malý princ. Iba by som polievala svoju ružičku a nikto by sa nemračil, pretože by som bola len dieťa. Deťom každý všetko odpustí. Bohužiaľ som už veľká. A mám vlastné predstavy ktoré sa mi moje okolie snaží absolútne zničiť. Všetci mi chcú nahovoriť, že musím odísť aby som bola šťastná a mám prestať veriť v dobro človeka... Ja vždy snívam. Dúfam. A som šťastná pokiaľ niekto nemá radosť zo smútku toho druhého.

www.in-my-head.blog.cz

,,Pomsta je rozkošou len pre malicherný a slabý charakter."

Ostatných ľudí okolo budem odteraz iba pozorovať. A starať sa o seba. Nastal čas neprispôsobovania sa po každé. ,,Je pravda, že k láske patrí premena nášho "ja", ale je to skôr jeho rozšírenie než obetovanie. Skutočná láska je činnosť, pri ktorej sa všetko, čo dávame, znova doplňuje. A nielen to: naša osobnosť sa nezmenšuje, ale zväčšuje, nevyprázdňuje, ale napĺňa. V istom zmysle je láska rovnako sebecká ako neláska. Znova sa tu stretávame s paradoxom, že láska je súčasne sebecká a nesebecká."

A čo som si uvedomila...,, Iba tých pokladám za svojich priateľov, ktorí sú takí smelí, že ma upozornia na moje chyby". Je to úplná pravda a som rada, že som obklopená takými osobami. <3 Len ma strašne štve, že my ľudia sme taký sprostí! A nikdy si nič neuvedomíme v čas. Vždy iba s krížkom po funuse. A nikdy sa z ničoho nepoučíme. Bolo nám zle z lásky, ale znovu milujeme, umierali sme, ale znovu sa bijeme... A toto je presne to s čím som chcem skoncovať a je mi jedno ako. Určite je to len mojím vekom, že si robím nádeje a dúfam v lepší koniec ľudstva. Robím si starosti o vytvorení si vlastnej existencie ktoré pominú možno o 20rokov, lebo dovtedy pomaly ale isto stratím zmysel pre to bojovať. Jednoducho raz nastane ten prelom, kedy už nebudem dúfať, lebo už nebudem násťročné dievča plné snov. Raz stratím nádej a aj úsmev pominie...
Preto to musím využiť, že som teraz rozhorčená koza, ktorá sa búri...:D


Tieto všetky citáty sú súhrnom mojich posledných mesiacov. Teraz si to prečíta niekto kto ma pozná a spozná ma v tom, preto som nepísala konkrétne. Nechcem nikomu robiť zle. Priateľstvá, láska, život... Všetko sa kazí vždy naraz. Bohužiaľ som tak vytrénovaná, že sa cítim ako by som už nemala srdce. Tú stenu okolo mňa postavili práve tí ľudia, o ktorých je tu nekonkrétne reč. Tehličku po tehličke... A postaviť dom je ľahšie ako ho rozobrať kúsok po kúsku. Aj horolezcom sa ide ľahšie na vrchol ako pri zostupovaní. Obete hôr zomierali najmä pri ceste dole.

A mám pre vás novinku. Boh nás nemá rád. To povedala Matka Tereza.,,Boh je priateľom mlčania. Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a kvety rastú v tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a mesiac nečujne pohybujú. Aj my potrebujeme byť ticho, aby sme sa mohli dotknúť duše," Sme príliš hluční a sprostí. Do všetkého kafreme a zabíjame to, čo má Boh rád. Takže sa stretneme pri večeri v pekle.

Pááá