Květen 2009

to čo vždy...a vždy ma to neprestalo trápiť

9. května 2009 v 23:28 | KriS. |  moje keci
Zopár vecí v mojom živote sa veľmi zmenilo, vyjasnila som si niekoľko doteraz nevyjasnených situácií. Je to veľmi napiču, keď nikto nevie o čo ide a nikto mi nevie pomôcť. A aj keď vie, tak nechce... Som príliš veľký optimista, ale sklamala som sa v ľuďoch, ktorých ani nepoznám. Jednoducho to tak je. Nikoho nikdy neodsudzujem vopred, ale keď mi niekto nedá šancu... Chcela som si pred sekundou založiť nový blog a napísať tam iba jeden článok, ale tam by to bolo všetko jasne napísané. Bez cenzúry, bez toho aby som každú svoju vetu dôkladne premyslela. Vždy sa bojím toho, že môj blog čítajú ľudia, ktorý by nemuseli. Jasne, že chcem aby o mojej stránke vedeli, ale z odstupom času zistím, že je lepšie byť v utajení. Takto nemám absolútne žiadne súkromie. Ani doma, ani v škole, ani na vlastnej stránke si nemôžem povedať to čo chcem, lebo by som s tým hneď niekomu ublížila. To nechcem. Vždy sa všetko snažím vyriešiť a nie pred tým utekať, alebo to hneď vzdať. Som bojovník, nie posero. Momentálne nemám priestor na zrealizovanie sa. Neviem riešiť. Musím počkať. Z horúcou hlavou nie je dobré riešiť, ale bolo by to lepšie. Vždy je čas, keď sa cítim skvele a potom mi to nejaký **** po****! A ja to neviem riešiť, lebo ten bodrel nie je v mojej hlave. Iba ma to zmetie a neviem čo ďalej. Budem čakať a keď ma prejde chuť, tak sa na to celé vyseriem. Celý víkend by som mohla tráviť s kamarátkami, ale ja som si vybrala fajn prechádzky so psom v lese. Je to veľmi uvoľňujúce, keď cítim že na mňa nik nestriehne. Tam som iba ja a pes. Ticho, Dunaj, les, moje myšlienky... Dosť bolo obkecávačiek! Neznášam kolektív, v ktorom som. Myslím teraz na triedu a vlastne celú maďarskú školu. Ja tam nepatrím. Donedávna som si myslela, že je to iba čistý výplod mojej fantázie, ale nie je. Som stále v depkách, bojím sa tam ráno ísť, lebo viem že je to miesto plné mne nesympatických ľudí, ktorých som si bohužiaľ za tých zopár rokov tak pripustila k sebe, že už sa cítim pred nimi ako nahá. Ako keby som nemala žiadne tajomstvo. Vedia o mne všetko... A stále sa pozerajú. Neznášam tie prihlúple výrazy, ktoré čakajú kým niečo poviem, lebo samé nie sú schopné sa zabaviť. Ako malé deti, ktoré potrebujú mamu ku všetkému. Ja ju nepotrebujem, tak prečo si myslia, že im ju nahradím? Majú už 18 a sú to naozaj dementi. Naneštastie je naša škola ako nejaké odveci centrum pre Maďarov a cítim sa dosť odtrhnutá od zvyšku sveta. Nepoznám okrem nich nikoho. Neviem komu sa mám posťažovať. Vlastne sa nechcem sťažovať, len chcem aby ma niekto ľutoval a povedal mi niečo pozitívne. Práve preto vyhľadávam často spoločnosť cudzích ľudí. Nikdy mi nehovoria o svojich trápeniach, iba sa smejeme a užívame si voľné chvíle. V tomto mi moc pomáha pes. Idem po vonku a 2 hodiny sa môžem rozprávať s cudzím starým chlapom o psoch. alebo o hocičom. Potom idem na kofolu a znovu sa niekto spýta na hava. A je to. Konverzácia nadviazaná. (Vysvitlo že jeden čašník v neďalekej fajn krčmičke je tiež Andy :-D). Po mnohých takýchto stretnutiach mi ale aj tak chýba niekto koho poznám... A vtedy neviem čo so sebou... Hlavne keď som sama a jediný komu to môžem povedať je buď niekto na MSN alebo to hodím na blog, ale mám z toho strach. Nechcem počuť na svoje články nijaké odozvy od ľudí ktorých poznám. Je mi to nepríjemné. Ak si chce niekto niečo ujasniť, rada si pokecám.
Toto je moje, ak sa niekomu nepáči, nech si nečíta, ale nech sa na mňa kvôli tomuto nikto nehnevá.

lolololol

9. května 2009 v 20:27 | KriS. |  videá

7.máj. ´07

7. května 2009 v 13:48 | KriS. |  moje keci
Nie že by sa mi chcelo, ale pripadá mi to trochu trápne nezaujímať sa o blog, tak sem niečo predsa hodím. Pozriem sa najprv čo bolo v poslednom článku. Už si spomínam. Minulý víkend bol tiež podobný, ale zato bohatší o zážitky (bol tu kamarát z BP ^^). Včera sme zdobili triedu maturantom a dnes mali rozlúčku. Ešte nikdy som v škole nebola do pol siedmej. Včera áno, ale stálo to zato. Zopár ľudí v našej triede má naozaj šikovné ruky, ale niekto má naopak obe ľavé. Celá výzdoba dopadla lepšie ako sme očakávali. Téma bola džungľa, ale pripomínalo to tému až niekedy po piatej (a to sme na tom pracovali od rána naplno!!!) Bolo super. Na niekom vidieť, že chce aby naša trieda držala v celku, ale VŽDY sa objaví niekto komu to vadí. Kašlať na to, na nijaký výlet sa nepôjde. Ani tento rok a ani na budúci (vtedy už ani nie je kedy...). Zistila som, že o rok mám maturity a tak som si predsa prezrela známky za tento polrok. No hrúza!!! A máme asi tak mesiac do konca. To ja chcem ísť na medicínu?! XDD Myslím že som dosť vtipná...