Duben 2009

Krucinál fagot!

26. dubna 2009 v 18:55 | KriS. |  moje keci
Dnes bola posledná šanca využiť deň na oddych pekne na slniečku vonku s fajn náladou. Premrhané... Prichádzajú dni boja. V utorok bude odmäk a piatika, ale viac od týždňa neočakávam. Zbytočne. Človek by nemal nikdy nič očakávať, ajtak. Budúci víkend bude mať 3dni. Teším sa. A mala by som to využiť. Riadne. Asi to spravím. Prečo nie... Vždy to odkladám. Netrebalo by. Bude sranda. Nové tváre, žiadna nuda a vyvalovanie sa v posteli. Minulí týždeň keď som nemala pc mi dal veľa... Aspoň to tak cítim. Majte sa

pozrite sa sem

HI

20. dubna 2009 v 14:04 | KriS. |  moje keci
Momentálne nemám PC, ale všetko si to vynahradím keď ho budem mať. Majte sa fajn:-)

XXX

Psychiatria...

12. dubna 2009 v 22:14 | KriS. |  moje keci
Pred chvíľou som dorazila z výstavy Psychiatria. Som strašne zhrozená! To je naozaj pravda! Ten kto sa tam raz dostane neujde pred smrťou bez bolesti. Začnime tým, že psychiatria nemá žiadne možnosti ako zistiť či je človek naozaj duševne chorý. Neexistujú žiadne krvné testy, nič. Je to zopár minút strávených s lekárom, ktorý vám povie že máte nejakú chorobu. NIKTO sa z ordinácie psychiatria nedostane bez diagnózy. A ten kto už raz začne užívať tie omamné lieky, ktoré poškodzujú mozog, už NIKDY nebude taký ako predtým. Keď niečo trvalo poškodí mozog, ako to môže liečiť? Z toho celého vyplýva, že psychiatria nie lieči, ale zabíja. Človek nadopovaný liekmi potom uverí aj diablovi, že je chorý a potrebuje pomoc, aj keby ju nepotreboval. Potom sa prechádza na silnejšie lieky, pretože tie predošlé už nestačia a závislosť na nich silnie a všetko to hradí poisťovňa, takže je to fajn biznis. Neskôr sa z toho človek absolútne zblázni a zo zdravého človeka sa stane duševne chorý. Naivný človek psychiatrovi uverí, ale tam už niet pomoci. Vidno na správaní že to nie je tá istá osoba. Drogy menia osobnosť... Dnes som bola na dedine, kde žije jedna žena. Lienke som to už písala na blog... Bola veľmi pekná keď bola mladá, ale nikdy sa nevydala, lebo ju chlapi len využívali a mala z toho depresie, z ktorých by sa bola dostala nebyť jej brata, ktorého tiež poznám osobne. Zavolal na ňu psychiatrov a teraz 1-2x do roka zmizne tak na mesiac a vráti sa úplne vychudnutá a zničená. Viete kam chodí na ten čas? Presne tam... Elektro šoky, studená sprcha je budíček, jedlo len za odmenu a bitka za úsmev. Teraz má asi 60 a poväčšine behá po dedine nahá a vykrikuje, že tam už nikdy nechce... Elektriny sa bojí ako čert kríža a nevie si vymeniť ani žiarovku. Stala sa znej troska. A čoskoro ich bude v mojom okolí viac...

TU sú všetky videá, ktoré premietali na výstave. Moc smutné.

Moc sa mi páčilo, že celý projekt bol zameraný na zopár ľudí (ktorý odštartovali pátranie za pravdou) a jeden z nich bol Maďar, Viktor Győri. Nemecký psychiater mu nasadil liečbu elektrickými šokmi a to len preto, lebo tvrdil že rozpráva nezmysly a nevie hovoriť súvisle. Inteligencia týchto lekárov sa asi približuje k bode mrazu, keď si nevšimnú že ten druhý rozpráva inou rečou...

Reakcia na predošlí článok

12. dubna 2009 v 0:03 | KriS. |  moje keci
Vždy články píšem vo worde aby tam neboli chyby, ale tento nie. Po prečítaní toho predošlého mi prišlo až na vracanie zo samoty... Vždy si ich po sebe prečítam. Nechcem plakať... Musím zaspať, dobrú noc.

moje myslenie...chápete ma?

11. dubna 2009 v 23:54 | KriS. |  moje keci
Navonok sa tu nič nedeje, ale na to ste si už zvykli. V skutočnosti sa so mnou dejú veci iba v mojom vnútri. V poslednom čase som vcelku vyrovnaná. Mám také pekné pocity, že niekomu na mne záleží. Aj mne záleží a som z toho trochu pokojnejšia ako kedysi, aj keď to bolo rovnaké. Nič sa nikdy okolo nás nemení, iba mi sa meníme spolu s našimi myšlienkami. Robím iba čo ma baví, ako vždy, a svoje povinnosti. Škola mi ide vcelku fajn. Polepšila som sa, myslím, aj napriek tomu, že sa učím menej. Možno osud. Alebo niečo iné? Vždy sa nájde v mojom živote niekto s kým si píšem emaily a momentálne je téma Boh. Takýto ľudia mi potom utkvejú v pamäti a asi to bude na celý život. Ja neviem. Nechcem zabudnúť. Budem radšej ak každá moja myšlienka a sekunda života bude trvať dlhšie ako moja pamäť. Niečo mi tí ľudia dávajú aj keď je to len zopár písmenok. Sú to jeho pocity. Alebo jej. Neviem vôbec kto to je. Viete čo by mali vymyslieť? Nejaké miesto (napríklad krčmu), kde si ľudia posadali do malých uzavretých priestorov a rozprávali by sa bez toho, že by sa poznali, alebo čo i len videli. A ani by sa nechceli vidieť. Keď sa ľudia nevidia, všetko ide ľahšie a väčšou dávkou úprimnosti (alebo je to dané pudmi?) Vtedy nikoho nezaujíma, či niekoho raní. Ani mňa. Je zopár tém, o ktorých nerada rozprávam a jednou z nich je práve viera. Moja škaredá kritika však neodradila toho niekoho a snaží sa mi vysvetliť svoj uhol pohľadu na Boha, bez toho aby na mňa nanútil svoj názor. Aj na to treba talent. Väčšina ľudí by asi reagovala pohotovo a hneď by mi vysvetlili prečo by som mala myslieť ako oni. Ale ja nechcem, veď aj ja som niekto a viem si myslieť čo cítim, ak chápete čo s tým chcem povedať. Videla som 2 filmy, ktoré vrelo odporúčam a sú to P.S: I love you a Seven pounds. V živote som toľko neplakala nad filmami, ale je to úžasné. Je to určite vymyslené, ale tak pekne spravené, že tomu uverí každý. Dali by ste svoj život iným ľuďom? Určite nie doslovne, veď sme ľudia a každý v krajnej situácii myslí iba na seba. Iba tĺk si to neprizná. Ten kto také niečo spravil, už určite nie je medzi živými, ale iba on si zaslúži byť označený ako dobrý človek. My ostatný iba sme. Každy je. A sme si rovnaký. Neexistujú 2skupiny ľudí kde sa zaraďujú Napoleóni a červy. Každý je Napoleon, ale každý inak. Mal by to tak brať každý (ale nikdy nebude, lebo by potom neexistovala povýšeneckosť a čo by to bol za svet, keby ľudstvo malo uľahčené bytie...) Nie je nám super, keď denno denne riešime problémy? Čo by sme potom robili? Mne je krásne, ako vidíte, škoda že to prežívam sama. Vždy keď cítim, že niekoho potrebujem mať pri sebe, nikdy nie je. Keď mi je nanič, som sama, keď sa radujem som taktiež sama. Medzi tými výkyvmi som vždy obklopená ľuďmi, ale žeby nevedeli vycítiť kedy ich potrebujem? Nemyslím si. Iba mlčím keď niečo strašne chcem. Aj teraz bude neskoro, keď sa ma niekto ujme, lebo dovtedy sa dám do normálu. Už nebudem extra vyrovnaná a pripravená na všetko. Bude to len znovu niektoré ja. Je ich viac... Konkrétne je práve to, ktoré rado rozmýšľa všeobecne o všetkom a rieši si veci po svojom iba potichu. A je unavené. Zajtra ho čaká veľký deň, lebo ide oznámiť rodičom, že už týždeň máme psa. Budem sa báť, aj keď viem čo spravím. Chcela som dnes ísť opiecť si slaninku alebo špekáčiky niekam do lesíka, ale nevyšlo to. Nechcem aby sa mi to mäsko pokazilo :-/ Nasilu to jesť nebudem. Možno v pondelok, aj keď je sviatok, ale ja ho nebudem oslavovať. Pozdáva sa mi to trápne. Priala by som si aby som to tak nebrala sama a potom by sa mi slaninka nepokazila.

BTW blog.cz tu znovu poriešil zopár vecí. Páči sa mi to.

P.S. I love you


Mojaaaaa

4. dubna 2009 v 18:29 | KriS. |  ╟ galéria
Zatiaľ bez mena...

to je vtip?? alebo 3.svetová?

1. dubna 2009 v 20:11 | KriS. |  ╙ bin
V krátkosti:
Severná Kórea chce do nebíčka vyslať telekomunikačný satelit, ale z fotiek nie je jasné či to nieje atómová bomba. 1.aprílový žart? Nie. Už mesiac sa na to pripravujú a správy sa dostali na web 29. marca. Keď Amerika zostrelí raketu, Severná Kórea to bude považovať za casus belli (dôvod na vypuknutie vojny). Celé sa to má stať medzi 5-10. aprílom tohto roku a najlepšie na tom je, že môj tatko ide o 3týždne na služobnú cestu do Číny.
Prečo to nebolo v správach?

pôvodný text:
2009. március 29., vasárnap 10:42, index.hu
Kémműholdak lefényképezték a kilövőálláson azt az észak-koreai nagy hatótávolságú rakétát, amelyik világszerte aggodalmakat kelt. Az állítólagos kémfelvételekről szöuli kormányforrásokra hivatkozva a dél-koreai Jonhap hírügynökség számolt be szombaton.
A hírügynökség közlése szerint a fényképekből nem derül ki, hogy mi van a rakéta felső kúpján. Műhold, ahogy azt Phenjan állítja, vagy más, esetleg robbanófej. Észak-Korea váltig állítja, hogy kommunikációs műholdat akar felbocsátani április 4. és 8. között.
Az Egyesült Államok, Japán és Dél-Korea szerint ez mellékes, a lényeg ugyanis a hordozórakéta, amelyet ki akar próbálni a sztálinista rezsim. Amerikai vélemények szerint a Taepodong-2 nedvű rakéta akár Alaszkát is elérheti.
Japán, Dél-Korea és az Egyesült Államok képviselői a héten Washingtonban tanácskoztak az ellenintézkedésekről. Phenjan többször közölte, hogy visszautasítja a felszólítást a kilövés lefújására, és háborús oknak fog nyilvánítani, ha lelövik a rakétát. Washington és Tokió földi és tengeri rakétapajzsot hozott létre az észak-koreai fenyegetés ellen.